Výstup na Vihorlat z Poruby pod Vihorlatom

Pre začiatok výstupu je možné túru začať aj z obce Poruba pod Vihorlatom(200 m), ktorá je iba 6 kilometrov od Zemplínskej šíravy. Pokiaľ ideme od Zemplínskej šíravy, tak sa dáme v obci Poruba pod Vihorlatom hneď na začiatku vpravo. Stále ideme až na okraj obce kde po 350 metroch by sme mali minúť poľnohospodárske družstvo. Po ďalších 730 metroch zahneme vpravo. Mnoho turistov, ktorí plánujú ísť po asfaltovej ceste autom môže prekvapiť závora. Od závory na okraji obce po rázcestie Stará koniareň (525 m) je 5,5 km. To by nám malo trvať pešo zhruba hodinu a pol. Zhruba 25 metrov od smerovníka Stará koniareň (525 m) je prístrešok, kde sa križujú turistické chodníky z obcí Remetské Hámre a Poruba pod Vihorlatom. Za prístreškom preteká Lomocký potok. Voda by mala byť zdravotne nezávadná. To či sa napijete nechám už na Vás. Pokračujeme 35 minút lesnou cestou zhruba 750 metrov až k chate Poľana. Dobrým znamením, že ideme správne k chate je žblnkajúci potok, ktorý nás nejaký čas pred chatou má viesť. Chata býva väčšinou zamknutá, ale hneď pri nej sa nachádza kryté upravené ohnisko, takže môžete i v prípade dažďa posedieť pri ohni. Pokračujeme ďalej zhruba 50 minút cez krásny bukový les až na rázcestie Poľana (940m). Rázcestie je na lúke s jednoduchým turistickým prístreškom a upraveným ohniskom.

Ďalej pokračujeme strmou vyšliapanou cestičkou, ktorá začína tesne za stavbou prístrešku, hneď vedľa turistického smerovníka. Mali by sme naraziť na značku upozorňujúcu na hranicu NPR Vihorlat. Chodník sa po čase rozdeľuje a vedie na oba vrcholy. My sa vydáme západným smerom cez vrcholovú lúku odkiaľ už vidíme vrchol. Po mierne zvlnenom hrebeni s vysokou suchou trávou prejdeme na západnú časť vrcholu kde sa nachádza železo betónový pylón zakončený malým krížom. Na pylóne je turistická kniha kde môžeme náš výstup zaznamenať. Odmenou za náš výkon sú nádherné panoramatické výhľady na hrebene Vihorlatských vrchov, Slanské vrchy a Východoslovenskú nížinu so zrkadliacou sa vodnou hladinou Zemplínskej šíravy. Pri dobrých podmienkach je možné je vidieť vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1) ba dokonca aj rumunské pohorie Masivul Vlădeasa s najvyšším vrchom rum. Vârful Vlădeasa (1 836m).